ŽižkOFF

/nie, táto fotka nie je z toho večera/

Dnes začnime opäť trošku retrospektívne a prenesme sa spolu do obdobia asi pol roka dozadu. Vtedy som už mala väčšinu mojich pražských excesov viac-menej úspešne za sebou, vďaka čomu mi cesta do práce s (ne)dobrovoľnou zachádzkou trvala namiesto pôvodných sedemnástich minút dvadsať (bary v Dlouhé, no). Čerstvo zaľúbení sme si s mojím Šimonom po večeroch pri víne púšťali striedavo rockové balady (môj playlist) a tvrdé žižkovské rapy (Šimonov playlist). No a práve Řezník, ktorý okrem iného úspešne obhájil diplomovú prácu na tému Marketing v pohřebnictví, nás so svojími Žižkovskými barmi zaviedol v jednu z našich prvých spoločných sobôt na miesta, kde sa chlastá.

Continue reading →

Polčas rozpadu

/v posteli jedného z neverníkov/

Jedna z najzásadnejších vecí, ktorá sa zmenila po mojom príchode do Prahy bol okruh ľudí, v ktorom som sa začala pohybovať (obviously). S tým som sa ja, ako extrémne emočne založený človek vyrovnávala dlhé mesiace a myslím, že som sa v tom tak nejako nenaučila chodiť dodnes. Chýba mi tá časť Slovenska, ktorú som milovala – rodina a kamaráti (a acidko). Dokonca aj za ríbezľák z Funki Punki som si našla náhradu (objednávajte tu – a nie, nie je to platená reklama, ale zasa fajn linkbuilding, takže by sme sa, milý rybízákový tým na nejakom tom bartri dohodnúť mohli). Ono totiž hocako klišoidne to bude znieť, tak naozaj platí, že rodina je len jedna a skutočných kamarátov je naozaj iba pár.

Continue reading →

Staromestské bývanie

V čase, keď som ešte bývala v Bratislave, bolo pre mňa centrum Prahy jedna z najkrajších častí stovežatej vôbec. V lete a na jar som vysedávala s drinkom v ruke na Náplavke, na jeseň ma bavil Petřín a v zime zasa vianočné trhy na Staromáku. Všetky ročné obdobia mali pre mňa ale jeden spoločný menovateľ – vďaka môjmu extrémne biednemu orientačnému zmyslu som sa hodiny a hodiny strácala v pražských uličkách (čo sa mi mimochodom darí dodnes). To malo za následok dve veci. Prvá – večné nestíhanie spojené s rozčuľovaním sa, druhá – stihla som sa zamilovať do starých pražských domov. Tú prvú som značne eliminovala pomocou google maps (yess!), tú druhú som vyriešila (ne)náhodným nasťahovaním sa do bytu situovaného v najrušnejšej časti Prahy. O rok múdrejšia a skúsenejšia pripájam odkaz pre moje mladšie ja – be careful what you wish for.

Continue reading →

Too honest to be true

Po troch pohároch ríbezľáku (verzia pre maminu – ríbezľák=džús!; verzia pre zvyšok planéty – hlavne si preboha nemyslite, že je to džús!!) otváram prázdny dokument a píšem svoj prvý blogový post. Prečo som nabrala odvahu napísať ho až teraz, po viac ako roku od môjho príchodu do Prahy a navyše so značným množstvom alkoholu v krvi, sa radšej nepýtajte. Alebo vlastne prečo nie, spýtajte sa.

Continue reading →