ŽižkOFF

/nie, táto fotka nie je z toho večera/

Dnes začnime opäť trošku retrospektívne a prenesme sa spolu do obdobia asi pol roka dozadu. Vtedy som už mala väčšinu mojich pražských excesov viac-menej úspešne za sebou, vďaka čomu mi cesta do práce s (ne)dobrovoľnou zachádzkou trvala namiesto pôvodných sedemnástich minút dvadsať (bary v Dlouhé, no). Čerstvo zaľúbení sme si s mojím Šimonom po večeroch pri víne púšťali striedavo rockové balady (môj playlist) a tvrdé žižkovské rapy (Šimonov playlist). No a práve Řezník, ktorý okrem iného úspešne obhájil diplomovú prácu na tému Marketing v pohřebnictví, nás so svojími Žižkovskými barmi zaviedol v jednu z našich prvých spoločných sobôt na miesta, kde sa chlastá.

Zastávka číslo 1 – Bukowski

Vyhlásený nechápem-koho-obľúbený žižkovský bar. Vošli sme, sadli sme si za bar a ja som si v rámci začiatku sobotňajšej noci objednala Bloody Mary a.k.a. poďme si spolu na úvod vybrať najväčšiu blbosť z nápojového lístku.

Zastávka číslo 2 – Hospůdka nad Viktorkou + Mirek

Z relatívne fancy baru sa presúvame do skutočného, nefalšovaného žižkovského baru. Táto “hospůdka” spĺňa všetky parametre pajzlu, kam rozhodne nechcete pravidelne chodiť na popracovné pivo:

  • Lacný, zapľuvaný interiér.
  • Brko pri vstupe zdarma. Tu je to 50 na 50 – záleží od vášho momentálneho životného rozpoloženia.
  • Nápojový lístok zaliaty v plaste.
  • Tragický Facebook a ešte tragickejšia homepage (tento bod kľudne preskočme a pripíšme ho mojej pracovnej deformácii).
  • Interpret Záviš (za účelom jesennej depresie si schválne pustite jeho tvorbu) tam mal nedávno svoj 196. koncert. Viac netreba dodávať. Verte mi, naozaj.

Všetkých päť bodov ale poďme hospůdke prepáčiť vďaka barmanovi Mirkovi (vyzeral asi nejako takto). Ja som so stúpajúcou hladinkou začala chytať svoj povestný flow a v rámci neho zo srandy presviedčať Šimona, že Mirek vyzerá ako fajn chlap. O tri dni na to mi dal Šimon poslať kvety do práce, aby mi dokázal, že on je fajn tak miliónkrát viac. <3

Zastávka číslo 3 – BowBar

BowBar je typickým reprezentantom baru, v ktorom si každý člen klasickej žižkovskej rodiny nájde to svoje. Cestou k výčapu totiž míňate hracie automaty, šípky, bowling, stolný futbal, biliard a (nefungujúci) jukebox. Na ich stránkach som sa dokonca dočítala, že vám usporiadajú bohatý raut, tzn. ako hrdý obyvateľ Žižkova máte super miesto pre akýkoľvek druh (ne)rodinnej oslavy!

Zastávka číslo 4 – Restaurace Morava

Polhodina strávená v tejto reštaurácii ma naučila jedno – ak natrafíte v anglickej mutácii jedálneho lístku na attachments, poďakujte sa a odíďte. Úroveň samotného podniku bude totiž s najväčšou pravdepodobnosťou korešpondovať s úrovňou jazykových schopností prekladateľa.

Zastávka číslo 5 – Chocobamba

Dostávame sa do baru, vďaka ktorému sa celý tento nápad vôbec zrodil. Chocobamba je ústredným miestom Řezníkovho klipu Žižkovský bary, a ten až príliš verne odráža realitu. Áno, naozaj sa tam chlastá, barman na vás blbo čumí, sú tam coury, smrdí to tam a šňupe sa tam. Priateľská rada – na záchod tam rozhodne nechoďte, radšej to risknite s pokutou v kríkoch obďaleč.

Zastávka číslo 6 – Malkowich

Malkowich bol pre nás oboch asi najpozitívnejším prekvapením celého večera. Pekný interiér, príjemná atmosféra a solídna ponuka drinkov (aj keď v tej chvíli som sa asi tešila najviac z toho, že nápojový lístok k-o-n-e-č-n-e nebol zaliaty v plaste). Od nášho pamätného večera sme tam boli ešte dvakrát a všetky naše návštevy hodnotíme viac ako kladne!

Zastávka číslo 7 – Pivnice u Sadu

Tak toto bolo naozaj velký špatný. Kľudne sa môžeme spolu vrátiť o niekoľko odstavcov vyššie, konkrétne do bodu číslo dva. Pivnice u Sadu je totiž taká väčšia (pochmúrna podzemná) Hospůdka nad Viktorkou s jediným rozdielom – okrem samotného podniku je tu mizerná ešte aj obsluha.

Zastávka číslo 8 – Super Döner Kebab

Dostávame sa do finále nášho žižkovského večera. Ten zakončujeme kebabom do ruky a ja pridávam ešte čerešničku na záver – nikto nevie prečo – som preliala takmer celý obsah plechovkového piva do prasknutého plasťáku, ktorý som nechala položený na jedinom stole uprostred miestnosti. No, ešteže beh mi ako jeden z mála športov fakt ide.


*poznámka pod čiarou:

Poďme brať tento post s ľahkou nadsádzkou pretože:

  1.  Nápoják zaliaty v plaste, lacný interiér a tragické socky (=sociálne siete) naozaj nerušia moje pokojné sny.
  2. Cielenou súhrou okolností sa o necelé tri týždne sa sťahujeme na pomedzie Žižkova a Vinohrad. :)

Leave a Comment

Your email address will not be published.