Závisť naša každodenná

/bunda – Mango, košeľa a balerínky – Zara/

Jednou z najťažších vecí na písaní je zvládnuť vložiť myšlienky do textového editora tak, aby sa vám podarilo v ľuďoch zanechať tú správnu emóciu. Viem, že po zverejnení tohto článku môžu nastať iba dva scenáre. Prvý – ľudia, ktorým je (ne)priamo adresovaný sa chytia za nos a uvedomia si, že niečo je zle. A nie, momentálne počasie vonku to fakt nie je. Ste to vy a vaše správanie. Druhý – celý tento text vyznie ako samoľúby šplech s bonusom v podobe sentimentálnej ďakovačky.


Dnes to bude viac-menej bez zvyčajnej irónie, ktorá by celej situácii iba zbytočne uberala na vážnosti.


Počas môjho života som natrafila na pomerne veľké množstvo závistlivo-neprajných ľudí. Som si istá, že takými boli (v horšom prípade takými ešte stále sú), pretože ak som v niečom naozaj dobrá, tak je to moja empatia a vnímavosť. Často pozorujem ľudí, premýšľam nad tým ako sa zachovali, a rada hádam, akú budú mať ich činy dohru. Hocako samoľúbo to bude znieť – pri mojich predikciách sa nezvyknem mýliť.

Nemyslím si, že by som patrila k ľuďom, ktorí sa boja odlíšiť a neradi vyčnievajú, práve naopak. Napokon, celý tento blog je toho dôkazom. Nebudem zastierať, že ma prekvapila vlna (ne)emócií, ktoré vyvolal, a o to viac si vážim skutočnú podporu. Takmer oscarovo ďakujem Šimonovi, Maťke a Pavlínke. Byť obklopený ľuďmi, ako sú oni je pocit, aký by som dopriala bez rozdielu každému.

A na záver rada nad zlato – nezmyselne strávený čas závidením investujte radšej sami do seba. Zlepšite sa v hre na klavíri, v písaní, v behaní, v čomkoľvek. Zistíte, že dobrý môžete byť v niečom aj bez toho, aby ste museli šliapať po druhých. Zamálo, poďakujete sa mi inokedy.

Leave a Comment

Your email address will not be published.