Staromestské bývanie

V čase, keď som ešte bývala v Bratislave, bolo pre mňa centrum Prahy jedna z najkrajších častí stovežatej vôbec. V lete a na jar som vysedávala s drinkom v ruke na Náplavke, na jeseň ma bavil Petřín a v zime zasa vianočné trhy na Staromáku. Všetky ročné obdobia mali pre mňa ale jeden spoločný menovateľ – vďaka môjmu extrémne biednemu orientačnému zmyslu som sa hodiny a hodiny strácala v pražských uličkách (čo sa mi mimochodom darí dodnes). To malo za následok dve veci. Prvá – večné nestíhanie spojené s rozčuľovaním sa, druhá – stihla som sa zamilovať do starých pražských domov. Tú prvú som značne eliminovala pomocou google maps (yess!), tú druhú som vyriešila (ne)náhodným nasťahovaním sa do bytu situovaného v najrušnejšej časti Prahy. O rok múdrejšia a skúsenejšia pripájam odkaz pre moje mladšie ja – be careful what you wish for.

Predstava:

Bývate v centre Prahy. A tým v centre myslím naozaj v centre, nie v jej priľahlých častiach, ktoré tam kvôli väčšej atraktivite inzerátov radi zahŕňajú realitné kancelácie (zn. vyskúšané za vás). Cesta na Staromák vám od vchodových dverí zaberie presne päť minút, Žabka je za rohom, Pařížská za druhým, Palladko za tretím a z ľubovoľného baru v Dlouhé sa v akomkoľvek stave (#yolo) do pohody doplazíte domov.

Realita:

Tak postupne:

  • Cesta na Staromák vám síce od vchodových dverí zaberie presne päť minút, ale cesta CEZ Staromák ďalších desať. Väčšia koncentrácia otravných a divných ľudí je už iba na Karlovom moste, kam radšej naozaj nechoďte. Ani ráno, ani počas dňa, ani večer. Vôbec. To, že na Staromáku každé ráno cestou do práce stretnem tri až päť svadobných dvojíc fotiacich sa v strede námestia, poďme premlčať.
  • Žabka za rohom je takisto super benefit! Teda až na to, že za priemerný nákup tam zaplatíte 2,1x viac ako v Bille a po desiatej večer vám kvôli nejakej blbej vyhláške nepredajú alkohol. A tento smutný fakt už nevyváži ani prítomnosť predavača Vítka.
  • Pařížská je za rohom, ale vy sa kvôli vybielenej karte (práve ste zaplatili mesačný nájom a v ideálnom prípade aj nedoplatky za energie) po nej môžete akurát tak prechádzať a lízať zmrzlinu za sklom. Doslova.
  • Boli ste už niekedy v Palladku v predvianočnom období? Že nie? Tak si to vyskúšajte a potom sa o tejto téme môžeme pobaviť znova.
  • Bary v Dlouhé by si zaslúžili samostatný článok (aj na to možno niekedy príde). V skratke ale platí – čo bar, to pochybná existencia z ľubovoľných kútov sveta. Samozrejmosťou je výška prepitého účtu na úrovni mesačného budgetu priemernej rodiny určeného na nákup potravín. Ak máte napriek týmto dvom faktom stále náladu do nejakého toho baru zájsť, odporúčam Deana, ideálne v piatok večer.

Predstava:

V celom byte máte krásne (fotogenické!) drevené parkety. Ak patríte medzi Instafriendly časť populácie, máte vyhrané. Nad kompozíciou fotky nemusíte príliš premýšľať, produkty zaslané v rámci spolupráce od firiem sa vám fotia samé. A nakoniec to, že doma môžete chodiť naboso po vyhriatych parketách, tiež nie je na zahodenie.

Realita:

Tie fotogenické parkety by potrebovali prebrúsiť/vytiahnuť staré zabudnuté klince (!!!), prešmirgľovať a rozhodne nalakovať. V prípade, že tieto tri kroky nenastanú ASAP (obľúbené slovo prebrané z pracovného prostredia), tak vám hrozí v lepšom prípade trikrát týždenne trieska v nohe, v horšom návšteva Nemocnice na Františku so zabodnutým klincom v päte.


Predstava:

Vysoké stropy. Okrem toho, že záclony z IKEA sú z nejakého zvláštneho dôvodu dĺžkovo strihané presne na ne, platí, že aj keby ste bývali v izbe, ktorá by mala rozlohu Harryho kutice pod schodami, tak bude opticky vyzerať ako letiskový hangár. Potom vám ani tie nekresťansky ťažko zarobené tisíce korún, ktoré mesačne platíte za nájom neprídu ako dostatočná motivácia, aby ste sa odsťahovali o pár zastávok metra ďalej. V byte predsa máte vysoké stropy!

Realita:

Elen, teší ma. Bývam v prvorepublikovom dome a meriam 163 cm. Doma mám okrem klasických spotrebičov ako je pračka a chladnička aj dva rebríky, teleskopickú metlu a vysavač s nastaviteľnou rúčkou do výšky 2 metrov.


Predstava:

Drevené okná. Tie ma na začiatku staromestského bývania bavili asi najviac, viď fotka hore! Sedieť v nich s knižkou v ruke a pozorovať rýchly pražský život, bola moja obľúbená zábava trvajúca takmer dva mesiace po mojom prisťahovaní sa do centra (opäť platí – zaručená extrafotogenickosť = zaručené lajky na sociálnych sieťach).

Realita:

Vráťme sa spolu do času, kedy uplynuli tie dva mesiace od môjho začiatku bývania v centre Prahy (tzn. cca 11/2016). Problém číslo jeden prišiel, keď vonkajšia teplota klesla z pôvodných 30°C na približne 20 a ja som si zrazu uvedomila, že tie super okná akosi nedoliehajú. To vás potom nezahreje ani rumenec, keď si spomeniete na predošlú prepitú noc a zážitky z nej (a že ich bolo). Problém číslo dva nastáva v okamihu, keď vám príde vyúčtovanie za energie s päť ciferným číslom. Nie, tento rok na dovolenku proste nepôjdete.

Leave a Comment

Your email address will not be published.