Polčas rozpadu

/v posteli jedného z neverníkov/

Jedna z najzásadnejších vecí, ktorá sa zmenila po mojom príchode do Prahy bol okruh ľudí, v ktorom som sa začala pohybovať (obviously). S tým som sa ja, ako extrémne emočne založený človek vyrovnávala dlhé mesiace a myslím, že som sa v tom tak nejako nenaučila chodiť dodnes. Chýba mi tá časť Slovenska, ktorú som milovala – rodina a kamaráti (a acidko). Dokonca aj za ríbezľák z Funki Punki som si našla náhradu (objednávajte tu – a nie, nie je to platená reklama, ale zasa fajn linkbuilding, takže by sme sa, milý rybízákový tým na nejakom tom bartri dohodnúť mohli). Ono totiž hocako klišoidne to bude znieť, tak naozaj platí, že rodina je len jedna a skutočných kamarátov je naozaj iba pár.

Na(ne)šťastie som okrem mojej emočnosti aj výrazne spoločensky založený typ čo pre mňa znamenalo jediné – chtiac-nechtiac som musela vykročiť zo svojej zabehnutej komfortnej zóny a skúsiť si vytvoriť väčšinu väzieb nanovo. To, že to bude ťažšie ako ťažké som tušila, ale to, že natrafím na niektoré typy ľudí, na aké som natrafila, považujem doteraz za niečo ako životný vtípek.

Keď je vzťah iba nálepkou

Nevera bola jedna z vecí, na ktorú som pred rokom pomerne tvrdo narazila.  Za celú moju pražskú éru som sa či už viac alebo menej zaplietla presne s piatimi zadanými mužmi (shame on me v prvom rade). Niekedy si vravím, že som na Slovensku musela žiť v takej tej plastovej guli v ktorej vás spustia z kopca, pretože na ženáčov, zasnúbených a dlhodobo zadaných podvodníkov som si nezvykla doteraz.

Medzi nami dievčatami

K tejto pasáži ma inšpiroval príbeh, ktorý doteraz offline sledujem – známy má priateľku, ktorá neznáša jeho bývalku. Všetci (samozrejme až na tú bývalku) vedia čo si tá súčasná o nej myslí. Ako je to možné? Jednoducho. Súčasná je falošnejšia ako sviečková, ktorú ste mali v nedeľu na obed.

Já, já, já, jenom já!

Ve všem chtěl mít větší podíl
Pro jiné se nenarodil
Sám neuměl ničeho se vzdát
Jen ostatní za nos vodil
Myslel na to kudy chodil
A jen sebe upřímně měl rád
Každou větu začal slůvkem Já
Každou větu končil slůvkem Já

Prekvapivé zistenie na záver – nie, naozaj nie ste Slnko a nie, Zem sa naozaj netočí iba okolo vás. Poďme si to spolu opakovať každé ráno v kúpeľni pri pohľade do zrkadla a svet bude krajším miestom pre život každého z nás.

1 Comment

Leave a Comment

Your email address will not be published.