Any way you want it

Z času na čas sa pri pohľade do mojich blogo-štatistík pozastavím nad tým, koľkí z vás sa sem pravidelne vracajú. Neustále ma prekvapuje, koľkých z vás zaujíma môj život. To, ako sa mi darí, či je všetko v poriadku, či som šťastná alebo či som sa konečne odsťahovala na to Bali (dieťa leta, chápeme sa). S každou ďalšou správou od vás si vravím, že by bolo fajn dať vám vedieť čo všetko sa za tie dlhé mesiace od môjho posledného postu v mojom živote (ne)zmenilo.

Začnem asi tým, že som vlastne nikdy nebola prílišný zástanca extrémneho zdieľania súkromia na verejnosti. Aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá (a jeden by na základe mojich Instastorýčok povedal, že môj život sa skladá iba z cestovania, nákupov a vysedávania v podnikoch), svoje ozajstné súkromie si strážim ako málokto. Čo mi ale s vami zdieľať nevadí a čo vlastne o mne už dávno priemerne nadaní stalkeri vedia je to, že som šťastná.

Už takmer rok a pol mám pri sebe môjho Šimona <3; 5 dní v týždni (a zvyšné víkendové dva doma, haha) trávim v najlepšej práci môjho života; som obklopená najlepšími ľuďmi, akých som si len mohla priať (a ako neoceniteľný bonus k tomu sme všetci zdraví); moju Prahu si užívam presne tak, ako som si ju vysnívala a v každej voľnej chvíli som buď doma na Slovensku alebo niekde na cestách. Pýtam sa, čo je viac?

P.S.: Ak niekto z vás nadobudol pocit, že som falošný slniečkár, nie je to tak. Aj ja mám svoje problémy, svoje trápenia, ani mne nejde vždy všetko s takou ľahkosťou ako pitie passion fruit margarity z Las Adelitas. To ale neznamená, že neviem triezvo a s nadhľadom zhodnotiť ako sa mám, keď sa odprostím od dní, ako bol napríklad minulý piatok. Long story short – cestou na Slovensko sa mi roztrhli pančušky na dvanástich miestach; spoj, s ktorým som mala v pláne ísť na Florenc prestal jazdiť; v autobuse ma zabanovali na internete (díky dík Eurolines, pracovalo sa mi výborne), klíma bola nastavená asi na 15 stupňov (a nešla vypnúť) a niektorí ľudia očividne nechápu, čo je to hamburger – o čo ide vám ale prezradím až vtedy, keď si ho dá Dejví patentovať. :D Čo na tom ale záleží, keď som po tých hrozných šiestich hodinách objala moju Lily vedela som, že na svete je všetko presne tak, ako má byť. <3

Leave a Comment

Your email address will not be published.